Pod lampou: Psychické problémy

Autor: Jana Lukáčová | 17.3.2018 o 17:59 | Karma článku: 4,67 | Prečítané:  1677x

Často sa stretávam s tým, ako ľudia hovoria o „psychických problémoch“, ktoré trápia ich alebo ľudí v ich okolí. Medicínska, psychologická veda bohužiaľ túto problematiku neuvádza na pravú mieru.

Iné označenie, ktoré sa pre psychické problémy používa sú mentálne alebo duševné problémy. Hovorí sa, že psychológia/psychiatria sa zaoberá liečbou našej "duše". Z pohľadu týchto disciplín duša predstavuje "myseľ" človeka, ktorá je súčasťou nášho mozgu a teda problémy, ktoré prežívame majú pôvod práve tu - v našej hlave. Nie je to celkom tak.

Je pravda, že k niektorým problémom, ktoré niektorí ľudia prežívajú dochádza v dôsledku obmedzenia alebo poškodenia niektorej z funkcií v našom tele, v mozgu - v centrálnej nervovej sústave (napr. ich príčinou môže byť vrodená/vývinová porucha, úraz, infekcia, užitie psychoaktívnej látky). Tieto problémy však nevznikajú v duši, ale v tele človeka a preto ich označenie ako "duševné" je v tomto prípade mätúce. Mojim účelom nie je hrať sa so slovíčkami, ale poukázať na to, že pojem duša alebo prívlastok duševný sa používa na pomenovanie 2 diametrálne odlišných javov, ktoré však psychológia/psychiatria nerozoznáva.

Väčšina psychických problémov, ktoré ľudia prežívajú, totiž nemá pôvod v našom mozgu, v našej hlave. Nie sú zapríčinené zmenou v organizme, tj. poruchou na telesnej úrovni. Ich príčinou sú  potlačované emócie, ktoré hromadíme vo svojom vnútri - v našej skutočnej  duši. (tj. na duševnej alebo inak označovanej duchovnej, či energetickej úrovni). City v našom mozgu NEVZNIKAJÚ, iba sa v ňom zrkadlia... Psychológia/psychiatria však príčinu týchto problémov mylne vidí rovnako v našom mozgu a z tohto pohľadu pristupuje aj k ich liečbe (o.i. napríklad antidepresívami - https://primar.sme.sk/c/20505489/spotreba-antidepresiv-sa-na-slovensku-od-zaciatku-tisicrocia-strojnasobila.html).

A teda oproti sebe môžu sedieť dvaja ľudia, ktorí vykazujú podobné symptómy (napr. sú depresívni a agresívni voči okoliu). V jednom prípade môže ísť prejav ochorenia v tele, špecificky v mozgu človeka, ktoré je potrebné medikamentózne (alebo inou formou) liečiť, zatiaľ čo v druhom prípade o prejav ochorenia v našej duši, tj. o prejav emocionálnej nerovnováhy  – napr. potlačovaného hnevu alebo bolesti. Akékoľvek lieky môžu v tomto prípade maximálne utíšiť príznaky, ale neodstránia príčinu, jej vyliečenie máme totiž v rukách iba my sami ..Môže ísť aj o kombináciu oboch príčin (v tomto prípade samotné „vysporiadanie sa“ s potlačovanými emóciami v našej duši však prispeje aj k celkovému zlepšeniu nášho zdravotného stavu).

Jednu z kľúčových zručností tak potrebnú do života sme však nikdy nerozvíjali. Od detstva nie sme vedení k uvedomovaniu a prejavovaniu, toho čo cítime, naopak k potlačovaniu našich citov. Neuvedomujeme si čo sa v nás odohráva a nevieme, ako si s tým poradiť. Ako kráčame životom a zažívame rôzne, aj traumatické situácie, snehová guľa našich neprejavených citov sa v nás čoraz viac nabaľuje, až pokiaľ nedospejeme do stavu, že to, čo  vo svojom vnútri cítime nám začne významne obmedzovať náš život.

Ak v nás ostávajú naše city potlačené, začnú sa prejavovať navonok - v našom tele (chorobou), prežívaní a správaní. Prejavujú sa rôznymi symptómami, ktoré ničia nás (napr. depresia a hľadanie úniku z nej v alkohole, jedle alebo iných závislostiach, nespavosť; nutkavé myšlienky, panické stavy, sebapoškodzovanie) alebo iných (manipulácia, akékoľvek násilie páchané na iných).

Užívanie psychofarmák môže napomôcť tlmiť tieto symptómy, avšak nedokáže liečiť príčinu (tá sa nenachádza sa v mozgu), ostáva nedotknutá a teda ak človek prestane užívať lieky, symptómy sa začnú opäť prejavovať. (Dlhodobým) užívaním psychofarmák sa okrem toho môžu pridružiť skutočné problémy v našom mozgu (napr. demencia, epileptické záchvaty, delírium...).

V prípade, ak začneme svoju pozornosť smerovať do svojho vnútra, do našej duše a začneme „pracovať„ so svojimi emóciami, symptómy začnú zoslabovať, postupne vymiznú a dôjde k prirodzenej obnove prípadnej (sekundárnej) nerovnováhy v našom tele...Duševnú rovnováhu  však nedosiahneme psychoanalýzou a programami zameranými na zmenu našej mysle...

Ide o prirodzený, jednoduchý, avšak občas neľahký proces,  ktorý sa potrebujeme opätovne naučiť – trénovať, ku ktorému sa potrebujeme prinavrátiť, tak ako sme sa kedysi ako malé deti učili jazdiť na bicykli alebo plávať.

Zo skúsenosti a pozorovania, príčinou epidémie problémov, ktoré označujeme ako psychické a ktoré sú prítomné v našej spoločnosti je práve emocionálna nerovnováha - to, o čom častokrát ani len netušíme, že sa v nás ukrýva.

Šťastie (vnútorný pokoj) však nie je nedosiahnuteľné, je prirodzeným základom nášho bytia, od ktorého sme sa významne odklonili... Trápenie, ktoré mnohí z nás prežívajú by nemalo byť preto vnímané ako spoločenská norma, normálny stav, ktorý nie je možné vyliečiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majského péenky sa Najvyššiemu súdu nezdajú. Dal ich posúdiť znalcom

Podnikateľ môže dosiahnuť aj prerušenie súdu, ktorý sa ťahá už roky. Jeho spoluobžalovaný Brtva nedávno po verdikte ušiel.

DOMOV

Spisovateľ a režisér Krištúfek bol jednou z obetí nehody pri Badíne

Krištúfek zahynul pri zrážke autobusu s nákladiakom.

SVET

Vodič dodávky vrazil do chodcov v Toronte, zahynulo desať ľudí

Polícia vodiča po incidente zadržala.


Už ste čítali?