Pod lampou: Psychické problémy

Autor: Jana Lukáčová | 17.3.2018 o 17:59 | Karma článku: 4,77 | Prečítané:  1911x

Často sa stretávam s tým, ako ľudia hovoria o „psychických problémoch“, ktoré trápia ich alebo ľudí v ich okolí. Medicínska, psychologická veda bohužiaľ túto problematiku neuvádza na pravú mieru.

Iné označenie, ktoré sa pre psychické problémy používa sú mentálne alebo duševné problémy. Hovorí sa, že psychológia/psychiatria sa zaoberá liečbou našej "duše". Z pohľadu týchto disciplín duša predstavuje "myseľ" človeka, ktorá je súčasťou nášho mozgu a teda problémy, ktoré prežívame majú pôvod práve tu - v našej hlave. Nie je to celkom tak.

Je pravda, že k niektorým problémom, ktoré niektorí ľudia prežívajú dochádza v dôsledku obmedzenia alebo poškodenia niektorej z funkcií v našom tele, v mozgu - v centrálnej nervovej sústave (napr. ich príčinou môže byť vrodená/vývinová porucha, úraz, infekcia, užitie psychoaktívnej látky). Tieto problémy však nevznikajú v duši, ale v tele človeka a preto ich označenie ako "duševné" je v tomto prípade mätúce. Mojim účelom nie je hrať sa so slovíčkami, ale poukázať na to, že pojem duša alebo prívlastok duševný sa používa na pomenovanie 2 diametrálne odlišných javov, ktoré však psychológia/psychiatria nerozoznáva.

Väčšina psychických problémov, ktoré ľudia prežívajú, totiž nemá pôvod v našom mozgu, v našej hlave. Nie sú zapríčinené zmenou v organizme, tj. poruchou na telesnej úrovni. Ich príčinou sú  potlačované emócie, ktoré hromadíme vo svojom vnútri - v našej skutočnej  duši. (tj. na duševnej alebo inak označovanej duchovnej, či energetickej úrovni). City v našom mozgu NEVZNIKAJÚ, iba sa v ňom zrkadlia... Psychológia/psychiatria však príčinu týchto problémov mylne vidí rovnako v našom mozgu a z tohto pohľadu pristupuje aj k ich liečbe (o.i. napríklad antidepresívami - https://primar.sme.sk/c/20505489/spotreba-antidepresiv-sa-na-slovensku-od-zaciatku-tisicrocia-strojnasobila.html).

A teda oproti sebe môžu sedieť dvaja ľudia, ktorí vykazujú podobné symptómy (napr. sú depresívni a agresívni voči okoliu). V jednom prípade môže ísť prejav ochorenia v tele, špecificky v mozgu človeka, ktoré je potrebné medikamentózne (alebo inou formou) liečiť, zatiaľ čo v druhom prípade o prejav ochorenia v našej duši, tj. o prejav emocionálnej nerovnováhy  – napr. potlačovaného hnevu alebo bolesti. Akékoľvek lieky môžu v tomto prípade maximálne utíšiť príznaky, ale neodstránia príčinu, jej vyliečenie máme totiž v rukách iba my sami ..Môže ísť aj o kombináciu oboch príčin (v tomto prípade samotné „vysporiadanie sa“ s potlačovanými emóciami v našej duši však prispeje aj k celkovému zlepšeniu nášho zdravotného stavu).

Jednu z kľúčových zručností tak potrebnú do života sme však nikdy nerozvíjali. Od detstva nie sme vedení k uvedomovaniu a prejavovaniu, toho čo cítime, naopak k potlačovaniu našich citov. Neuvedomujeme si čo sa v nás odohráva a nevieme, ako si s tým poradiť. Ako kráčame životom a zažívame rôzne, aj traumatické situácie, snehová guľa našich neprejavených citov sa v nás čoraz viac nabaľuje, až pokiaľ nedospejeme do stavu, že to, čo  vo svojom vnútri cítime nám začne významne obmedzovať náš život.

Ak v nás ostávajú naše city potlačené, začnú sa prejavovať navonok - v našom tele (chorobou), prežívaní a správaní. Prejavujú sa rôznymi symptómami, ktoré ničia nás (napr. depresia a hľadanie úniku z nej v alkohole, jedle alebo iných závislostiach, nespavosť; nutkavé myšlienky, panické stavy, sebapoškodzovanie) alebo iných (manipulácia, akékoľvek násilie páchané na iných).

Užívanie psychofarmák môže napomôcť tlmiť tieto symptómy, avšak nedokáže liečiť príčinu (tá sa nenachádza sa v mozgu), ostáva nedotknutá a teda ak človek prestane užívať lieky, symptómy sa začnú opäť prejavovať. (Dlhodobým) užívaním psychofarmák sa okrem toho môžu pridružiť skutočné problémy v našom mozgu (napr. demencia, epileptické záchvaty, delírium...).

V prípade, ak začneme svoju pozornosť smerovať do svojho vnútra, do našej duše a začneme „pracovať„ so svojimi emóciami, symptómy začnú zoslabovať, postupne vymiznú a dôjde k prirodzenej obnove prípadnej (sekundárnej) nerovnováhy v našom tele...Duševnú rovnováhu  však nedosiahneme psychoanalýzou a programami zameranými na zmenu našej mysle...

Ide o prirodzený, jednoduchý, avšak občas neľahký proces,  ktorý sa potrebujeme opätovne naučiť – trénovať, ku ktorému sa potrebujeme prinavrátiť, tak ako sme sa kedysi ako malé deti učili jazdiť na bicykli alebo plávať.

Zo skúsenosti a pozorovania, príčinou epidémie problémov, ktoré označujeme ako psychické a ktoré sú prítomné v našej spoločnosti je práve emocionálna nerovnováha - to, o čom častokrát ani len netušíme, že sa v nás ukrýva.

Šťastie (vnútorný pokoj) však nie je nedosiahnuteľné, je prirodzeným základom nášho bytia, od ktorého sme sa významne odklonili... Trápenie, ktoré mnohí z nás prežívajú by nemalo byť preto vnímané ako spoločenská norma, normálny stav, ktorý nie je možné vyliečiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Organizátorka protestov Farská: Až počas výsluchu sme sa dozvedeli, o čo ide

Karolína Farská popisuje, ako ich vypočúvala NAKA.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.


Už ste čítali?