Horúčka nákupných centier

Autor: Jana Lukáčová | 15.4.2018 o 12:14 | Karma článku: 5,81 | Prečítané:  2296x

Samotný koncept nákupného centra by mohol v realite predstavovať užitočné a prínosné riešenie, avšak problémom je to, ako k realizácii tohto konceptu pristupuje drvivá väčšina investorov.

Slovenské nákupné centrá sa aj v tomto roku rozšíria o ďalšie tisíce štvorcových metrov*.

Pri úvahe o vybudovaní nákupného centra máloktorý investor zájde ďalej, ako iba po rozbor finančných ukazovateľov (odhadovaná doba návratnosti investície a pod.).

Pri výbere lokality nákupného centra neraz investor (ako aj kompetentné úrady) ignorujú život a skutočné potreby tunajšej komunity ľudí a realizujú výstavbu na zelených plochách v mestách (ktoré sa pomaly stávajú vzácnosťou), pritom však mnoho zabudnutých, schátralých objektov čaká na to, aby do nich niekto vdýchol opäť život. A máloktorý investor si vôbec položí takú zodpovednú otázku ako - je vôbec (ďalšie) nákupné centrum v danom meste potrebné, neuspokojuje už súčasná ponuka existujúce potreby, alebo čo odlišné chcem priniesť do lokality, čo tam ešte nie je a napomôže ľuďom?

Poďme však ďalej, „moderné“ nákupné centrum sa nakoniec postaví a teda je potrebné ho obsadiť predajcami -   zvyčajne v nich dominujú zahraničné módne značky. A tu tkvie ďalší problém, ktorý nákupuchtivému zákazníkovi veľmi často uniká a investor ignoruje.

V dôsledku úspory nákladov (a maximalizácie zisku) mnoho módnych značiek, ale aj takí výrobcovia elektroniky realizujú produkciu v rozvojových krajinách. Asi máloktorý zákazník sa personálu obchodu opýta, v akých podmienkach pracujú ľudia, ktorí vystavený tovar vyrobili a do akej miery je celý výrobný proces trvalo udržateľný, tj. daný produkt môže byť vyrábaný ďalšie desiatky a stovky rokov bez toho, aby negatívne ovplyvňoval životné prostredie. To, že továreň, kde sa vyrába náš novučičký IPhone alebo rifle** vypúšťa toxický odpad priamo do riek, by nám mohlo byť ukradnuté, veď taká Ázia je pre nás ďaleko, avšak príroda nerozlišuje človekom určené geografické hranice a tak si tento problém jedného dňa zlížeme sami -  kontaminovanou vodou, pôdou, ovzduším.

Ďalšou bežnou praxou mnohých výrobcov býva umelé skracovanie životnosti produktov, aby sme nakúpili opäť čo najskôr – to sa okrem plytvania zdrojmi následne prejaví v tonách vyhodeného, nezrecyklovaného odpadu, ktorý končí na skládkach (v tom nám Slovákom patrí popredné miesto v EÚ) - ďalší problém našej nákupnej kultúry, ktorým sa však nákupné centrá nezapodievajú.

Cena uvedená na cenovke preto málokedy odzrkadľuje skutočné náklady, ktoré výroba a distribúcia  prináša. Možno ich nezaplatíme my priamo v obchode, ale niekto ich „zaplatí“ za nás  alebo ich neskôr doplatíme spolu aj s úrokmi...

Ďalší aspekt, ktorí ignorujeme predstavuje podpora lokálnej ekonomiky (miest, kde žijeme), v tomto smere moderné nákupné centrá prinášajú veľmi nízku pridanú hodnotu, lepšie povedané „vyťahujú“ peniaze z mesta, regiónu – tj. peniaze, ktoré ľudia zaplatia za nákup v zahraničných „shopoch“ neostávajú v lokalite, ale putujú za hranice našej krajiny. Lokálni výrobcovia majú zväčša aj lokálnych dodávateľov, peniaze, ktoré utratíme nákupom lokálnych produktov sa tak ďalej točia v regióne a prispievajú k jeho rozvoju. Rovnako občania, magistrát a iné organizácie majú ďaleko silnejšiu páku pri kontrole alebo požadovaní uvedomelejšieho správania od domácich výrobcov, ako od medzinárodných korporácií...Týmto v žiadnom smere nechcem „zhadzovať“ zahraničných výrobcov, ktorí ponúkajú vyššiu kvalitu, ako si vieme vyrobiť doma alebo produkt, ktorý sa u nás nevyrába alebo ponúkajú inú pridanú hodnotu (za podmienky udržateľnej výroby/distribúcie).

Čoho sme si však my ľudia vedomí ešte menej je naše impulzívne (emočné) nakupovanie, tj. nenakupujeme iba to, čo potrebujeme (a občas niečo pre radosť), ale nakupujeme hlavne to, čo nepotrebujeme, aby sme na chvíľku prebili cit, s ktorým sa nevieme vysporiadať.

„Už len (....doplňte) mi chýba ku šťastiu, aby som sa opäť cítil/a v pohode, aby sa mi dvihlo sebavedomie a získal/a si obdiv  partnera/rodiny/kolegov/kamarátov“ nám veľakrát pri nákupoch šepká náš vnútorný hlas. Alebo chceme vykompenzovať čas, ktorý nevenujeme svojim blízkym za vec, ktorú im venujeme... Keďže ide o náš vnútorný problém, nákupmi sa nikdy nevyrieši...Toho, že nakupovaním si liečime svoju dušu sú si však predajcovia plne vedomí a radi nás chytajú „do pasce“, keďže im to prináša zisk. Nákupné centrá sú na takéto impulzívne nakupovanie priam stvorené.

Bohužiaľ, okrem toho, že svoje skutočné problémy si tým nevysporiadame stávame sa vzorom pre budúce generácie – učíme ich, že nie je dôležité, ako sa správame, čo robíme, čo prežívame, ale to, ako vyzeráme a aké „hračky“ máme a to všetko ľahko získame kúpou...

Zodpovední výrobcovia alkoholu prišli v roku 2010 s iniciatívou „Pi s rozumom“***, aby šírili osvetu o škodlivosti prehnaného pitia ... v úvodnom texte na webe sa napr. uvádza „Zodpovedné pitie spočíva najmä v rozlíšení, kde končí úžitok a kde začínajú riziká“.

S trendom nákupných centier a nákupnej kultúry potrebujeme iniciatívu  „Nakupuj s rozumom“ ako soľ. Potrebujeme šíriť osvetu medzi ľuďmi, meniť svoje správanie a tým vytvárať tlak na výrobcov, predajcov, investorov...ak chceme z nášho regiónu, krajiny, Zeme urobiť lepšie miesto pre život. Pre všetkých.

“I always wondered why somebody doesn´t do something about that. Then I realized I am somebody.”
Lily Tomlin

* https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/slovenske-nakupne-centra-sa-nafuknu-nove-otvoria-v-presove-ci-martine.html
** http://deathbydesignfilm.com/, http://riverbluethemovie.eco 
*** http://pisrozumom.sk/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

EKONOMIKA

Razie u Kočnera môžu odhaliť aj stratené zmenky

Penta nesmie vyplatiť 11 miliónov eur Kočnerovi. Papierové zmenky však prokuratúra nezaistila, už preto nemusia byť Kočnerove.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Možno práve sledujeme revolúciu vyšetrovateľov

Tu nejde len o Kočnera.


Už ste čítali?