LGBTI - kde končí prirodzenosť

Autor: Jana Lukáčová | 14.6.2018 o 15:59 | Karma článku: 10,09 | Prečítané:  13926x

O miere civilizovanosti našej spoločnosti svedčí to, ako sa správame k jej najslabším a najzraniteľnejším členom a aký vzájomný rešpekt je v nej prítomný voči inakosti.

Na úvod chcem zdôrazniť, že podporujem akúkoľvek snahu o budovanie rešpektu voči ľuďom, ktorí sa hlásia k LGBTI komunite, tak ako voči všetkým (ktorí druhých rešpektujú a neubližujú im).

S narastajúcim budovaním povedomia o tejto komunite a najmä o komunite tzv. transrodových ľudí v poslednom období však možno prinesú nasledujúce riadky užitočný pohľad do problematiky.

L-G-B

Od nepamäti sa vedú diskusie, či je náklonnosť (aj) k rovnakému pohlaviu pre človeka prirodzená...Je aj nie je. Závisí to od toho, čo sa za ňou u konkrétneho človeka skrýva. Môže teda ísť o:

  • plne prirodzenú náklonnosť, tj. prežívanie rovnakej erotickej túžby a romantickej lásky, ktoré u heterosexuálnych ľudí vyvolávajú osoby opačného pohlavia,
     
  • predstieranú náklonnosť, ktorú osoba hrá z dôvodu určitého prospechu,
     
  • slepú náklonnosť alebo povedané inak nevysporiadané emočné traumy, ktoré človeka ženú do úniku (hľadania istoty) vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia, napríklad v dôsledku rôznych foriem zneužívania v detstve, pričom svoju prirodzenú náklonnosť potláča.

    V tomto kontexte vo svete určite existujú príbehy ľudí, ktorí sami seba „uzamkli“ naopak v heterosexuálnom vzťahu, pričom ich to prirodzene ťahá možno k najlepšiemu kamarátovi či kamarátke rovnakého pohlavia.

T

Zatiaľ čo náklonnosť  k opačnému, ale aj rovnakému pohlaviu je prirodzeným javom v prírode, tzv. transgender ideológia má s prirodzenosťou spoločné málo.

Za trans ľudí teda transrodových ľudí sa označujú osoby, ktoré sa nestotožňujú so svojim biologickým pohlavím, ktoré im bolo „pripísané“ pri narodení a s na neho nadväzujúcim sociálnym postavením, rolou či prejavom ženy alebo muža v spoločnosti. Preto sa mnohí z nich rozhodnú podstúpiť hormonálnu liečbu a zmenu pohlavia, aby mohli byť „sami sebou“. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že komunita trans ľudí zahŕňa širšiu škálu ľudí.

„Žijeme v spoločnosti, ktorá silno spája identitu a prejavy človeka s jeho genitáliami už od narodenia a očakáva konkrétny mužský alebo ženský príbeh až do jeho úmrtia“ píše sa na webovej stránke jednej transrodovej organizácie.

To je bohužiaľ pravda, v našej spoločnosti dávame pocítiť, ak sa človek vymyká „z normálu“. Nevyspelá spoločnosť (nie však všetci ľudia v nej žijúci) spája genitálie človeka s určitou predurčenou cestou, ktorú by mal nasledovať (pričom táto predurčená cesta býva odlišná v jednotlivých krajinách či kultúrach). Túto istú premisu však kopírujú práve aj transrodoví ľudia. POTREBUJÚ fyzickú premenu, zmenu svojho pohlavia, výzoru a identity na to, aby mohli ísť tou svojou, vlastnou cestou. Samotnou zmenou genitálií, fyzických čŕt či mena sa však bohužiaľ skutočný problém človeka nevyrieši, keďže jeho príčina netkvie v pohlaví či výzore.

Problém transrodových ľudí je obdobný ako u ľudí pociťujúcich nízke sebavedomie, ktorí sa rozhodnú pre „transformáciu“ na Barbie či Kena, aby si ho zvýšili. Problém sa v skutočnosti nenachádza vo fyzickej rovine (na tele človeka), ale v emočnej rovine – v nevysporiadaných citoch človeka – túžbe, smútku, bolesti, hnevu, strachu z toho, čím si prešiel a ktoré ho nutkavo vedú k vytvoreniu novej verzii seba samého.

Biologické pohlavie si nevyberáme, jednoducho sa s ním narodíme, je nám dané. Pre svoj vnútorný pokoj potrebujeme túto skutočnosť plne prijať a prejaviť akékoľvek emócie, ktoré sa s ňou spájajú. Práve nevysporiadané emócie, ktoré sa u transgender ľudí viažu na ich pohlavie a súvisiace zaužívané stereotypy v spoločnosti ich nevedome ženú do odmietania svojho tela, identity a potreby zmeny genitálií, fyzických čŕt či mena.

Pritom narodiť sa so ženským pohlavím, neznamená, že musíte žiť v súlade so zaužívanými stereotypmi ženy v spoločnosti. Čo je však prvoradé je obnoviť svoj vnútornú pokoj a následne žiť svoj život spôsobom, ktorý Vám bude prinášať radosť.

Narodiť sa s mužským pohlavím neznamená, že musíte žiť v súlade so zaužívanými stereotypmi muža v spoločnosti. Čo je však prvoradé je obnoviť svoj vnútorný pokoj a následne žiť svoj život spôsobom, ktorý Vám bude prinášať radosť.

A vo vyspelej spoločnosti by sme sa mali všetci usilovať o to, aby každý mohol slobodne bez strachu kráčať svojou vlastnou cestou.

To, čo je najdôležitejšie je prejavenie svojich túžob a iných nevysporiadaných citov, ktoré sa osobe s vlastným pohlavím, s rodovými stereotypmi, s tým čím si prešiel spájajú.

Podstúpiť hormonálnu liečbu, preoperovať sa na opačné pohlavie a zmeniť si meno nebýva totiž rozhodnutím duševne vyrovnaných ľudí s pokojom v duši, ktorí prijímajú realitu, takú aká je. Býva to rozhodnutím ľudí, ktorí v dôsledku úniku pred svojim trápením nasledujú predstavu, že v novom pohlaví a identite práve pokoj vo svojej duši nájdu.

Bohužiaľ, tak ako ho ktokoľvek z nás nenájde v drogách, alkohole, či materiálnych statkoch nenájde ho ani operáciou a v novom mene... Jedinou cestou k vnútornému pokoju je čeliť príčine svojho trápenia.

Aj preto býva vysoká miera samovrážd páchaná medzi trans ľuďmi, ktorí časom precitnú do reality. Niektorí trans ľudia podstupujú po vytriezvení detranzíciu a snažia sa vrátiť k svojej prirodzenosti...

Ak už vnútorne šťastní ste (prežívate vnútorný pokoj) a Vašim nesplneným snom, ktorý Vám urobí radosť, tak ako niekomu cesta na Mars, je prežiť život s novým pohlavím a/alebo identitou, proti gustu žiaden dišputát, ak prijímate aj súvisiace dôsledky svojho rozhodnutia a je niekto ochotný Vám k tomu dopomôcť...

Kde to však začína naberať na nebezpečných obrátkach sú snahy transgender ideológiu začať vštepovať malým deťom. Deti by sme určite mali viesť k rešpektu voči inakosti, k rešpektu ku všetkým, ktorí iným neubližujú bez ohľadu na náklonnosť hoci aj k rovnakému pohlaviu, spôsob obliekania... Mali by sme ich viesť k tomu, že pre každého môže byť prirodzený iný spôsob života, ktorý mu prináša naplnenie. Vštepovaním, že ich pohlavie „pripísané“ pri narodení si však môžu, ak sú nešťastné kedykoľvek „prepísať“, teda zmeniť, neprispejeme k rozvoju spoločnosti, ale jej degradácii. Skôr by sme deťom mali poukazovať na to, k čomu môže viesť emocionálna nerovnováha – tj. ak svoje city nebudeme prejavovať a naopak potlačovať môže to viesť k rozvoju rôznych ideológií, na konci ktorých je ľudské utrpenie.

V tomto smere sa  môžeme učiť od súputníkov z ríše zvierat. Zvieratá sa nepotrebujú prerábať, meniť svoje pohlavie, aby boli šťastné. Jednoducho sú sami sebou, dávajú svoje city najavo a aj preto videá šťastných a šantiacich zvierat bývajú v tom našom ľudskom svete také virálne.

I

Príroda je veľký čarodej a občas dochádza k tomu, že sa niektorí z nás narodia s určitou (pohlavnou) abnormalitou. Aj v tomto prípade je však to najlepšie, čo môžete pre seba urobiť prejsť si všetkými emóciami, ktoré vo Vás skutočnosť vyvolala a akékoľvek rozhodnutie s ohľadom na svoj stav urobiť s pokojom v duši...


Prirodzenosť končí tam, kde svoj vnútorný pokoj začíname hľadať v pohlaví, rode či výzore a nie tam, kde pramení - vo svojej duši.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

EKONOMIKA

Razie u Kočnera môžu odhaliť aj stratené zmenky

Penta nesmie vyplatiť 11 miliónov eur Kočnerovi. Papierové zmenky však prokuratúra nezaistila, už preto nemusia byť Kočnerove.

SVET

Turci našli dôkaz, že saudskoarabského novinára zabili na konzuláte

Chášukdží je nezvestný od 2. októbra.


Už ste čítali?