Najlacnejší liek (rozhovor)

Autor: Jana Lukáčová | 24.8.2018 o 11:40 | (upravené 25.8.2018 o 14:10) Karma článku: 2,46 | Prečítané:  791x

Naše telo má úžasnú regeneračnú schopnosť, ak mu k tomu dopomôžeme úpravou stravy či dokonca hladovaním. Po niekoľkých rokoch som sa stretla s kamarátom*, ktorý podstúpil 33 dňovú hladovku a jeho rodinou.

Nasledujúce riadky prinášajú voľný prepis nášho rozhovoru, príbehu, ktorý je pre mňa inšpiráciou.

Upozornenie !!! Text popisuje konkrétnu skúsenosť a uvedené vyjadrenia nepredstavujú univerzálny návod pre absolvovanie dlhodobého hladovania. Akýkoľvek úmysel v tomto smere s ohľadom na svoj vlastný zdravotný stav a možné kontraindikácie konzultujte so svojím lekárom/odborníkom na liečebné hladovanie. Neuvážlivým, neodborne vedeným dlhododobým hladovaním si môžete poškodiť svoje zdravie či ohroziť život !!!

  • Spoznali sme sa takmer pred 10 rokmi, bol si študentom na vysokej škole. Ako sa Tvoj život odvtedy zmenil?

Radikálne zmeny nastali pred 3 rokmi v septembri. Dovtedy to bol taký štandard, po škole som pracoval v rodinnej firme, jedol som vtedy všetko, s výnimkou sladkostí, tým som holdoval iba v detstve. V roku 2015 mi však telo dalo najavo, aby som so sebou niečo robil. Bol som na služobnej ceste, vyrazil som skoro ráno a v doobedňajších hodinách som počas šoférovania začal vnímať zvláštne pocity v krížovej oblasti, nevedel som si už ani nájsť vhodnú polohu za volantom. Keď som prišiel z cesty domov, prehmatal som si kríže a nahmatal som hrčku. Spolu s otcom som preto navštívil jeho známeho chirurga, ktorý ma poslal na sono. Výsledky ukázali, že ide o tukový útvar. Chirurg sa vyjadril, že síce nejde o akútny stav, ale nález by bolo potrebné odstrániť, keďže by mohol časom rásť, poprerastať cez nervy a tkanivá a mohol by spôsobovať komplikácie.

  • Väčšina z nás bez jedla nevydrží ani deň. Ty si absolvoval 33 dňovú hladovku. Odkiaľ prišiel impulz sa na niečo také podujať?

Po návrate od chirurga som bol odhodlaný svoj stav riešiť. Nakoľko sa  otec zaujímal o liečebné hladovanie, mal naštudovanú problematiku liečebného hladovania a sám si prešiel niekoľkodňovým hladovaním. Tak mi navrhol, či by som to nechcel skúsiť. Súhlasil som a v tom momente som do toho šiel bez akejkoľvek psychickej prípravy, mal som pred sebou jasný cieľ a striktne som sa držal zásad, ktoré si hladovanie vyžadovalo, pod otcovým dohľadom.

  • Ako vyzeral Tvoj denný režim počas hladovania? 

Počas hladovania som pil iba vodu zbavenú deutéria (ťažkej vody)  minimálne 2,5 litra denne.

Prvý týždeň som ešte chodil normálne do práce, neskôr som bol viac doma, v kľude a riešil skôr fakturáciu. Avšak aj v ďalších týždňoch som šoféroval a kdekade chodil. Počas 3. týždňa som si však už musel dávať väčší pozor, najmä na prudké pohyby, napr. keď som si z ľahu sadol, mal som čierno pred očami. Ešte aj v 18ty deň hladovania som bol nútený chodiť na toaletu, stolica bola v podobe hlienov.

Nutkanie jesť bolo najsilnejšie počas prvého týždňa.  Po prvých 2 dňoch bez jedla, som bol naradostený, že som ich zvládol. Potom som si však začal prepočítavať zvyšný čas, týždne, ktorými musím ešte prejsť – ešte ďalší utorok a potom ešte ďalší....

Prvý týždeň hladovania začal fungovať silný detox, kedy telo prepína na endogénnu výživu, na svoje vnútorné zásoby, začína dochádzať k obnove buniek. Doslova sa mi prečistili aj zmysly, čuch som mal skoro ako pes ;).

Do kalendára som si evidoval hmotnostné úbytky. Za 33 dní som schudol 19 kíl na 67 kg, pričom zo začiatku hladovania to bolo 1kg denne.

Počas hladovky som dostával aj obklady na postihnuté miesto a súčasťou režimu boli aj klystíry.

Hlavné pravidlo dlhodobého hladovania spočíva v tom, koľko dní hladuješ, toľko nabiehaš postupne na normálnu stravu. Po 33 dňoch hladovania som začal piť najprv zeleninovú šťavu, neskôr pridával strúhanú zeleninu, ďalšie dni začal kombinovať s ovocnou šťavou, pridávalo sa samotné ovocie, o pár dní kúsok pečiva, ruský šalát vinegret, orechy. Čo mi pri nábehu nesmierne chutilo bol najmä med s vlašskými orechmi.

Nábeh mal tiež svoj striktný postup, presnú gramáž, časové rozostup. Prvý deň po ukončení hladovania som začal piť mrkvovú šťavu. Cítil som sa naspídovaný ako veverička, Nemohol som uveriť, že som vôbec týždne hladoval. Bolo to, akoby mi niekto vpichol nejaký hormón – obrovská dávka energie v krátkom momente.

Ďalšie dni som pokračoval rovnako v predpísanom režime, konzumoval som stravu od rána od 8mej a v hodinových intervaloch končil večer o 18tej (bližšie informácie k rôznym spôsobom hladovania/režimom po jeho ukončení napr. v knihe Hladovění pro zdraví od MUDr. Vilmy Partykovej).

  • Mnohí si vieme iba ťažko predstaviť, aké je to zvládnuť taký dlhý čas bez jedla. Čo hovorí Tvoja skúsenosť?

Tým, že som do hladovania vhupol, nemal som čas na akúkoľvek prípravu. Počas hladovania som sa doslova začal kŕmiť receptami a dal som sa na kulinárčenie. Študoval som si recepty, upiekol aj tortu. Manželka bola v tom čase tehotná a tak som jej začal vyvárať. Nemal som ani problém s tým, ak ľudia okolo mňa jedli.

Veľmi jednoducho Ti môžem povedať mal som silnú motiváciu, túžbu vyliečiť si svoj problém. Ako sa hovorí bieda Ťa naučí a začal som si tiež vážiť to, čo som si predtým nemyslel, že má hodnotu.

  • K akej reálnej zmene po hladovaní v Tvojom tele došlo? Zanechal dlhý pôst prípadne aj nejaké vedľajšie účinky?

Hladovku som ukončil po 33 dňoch v októbri, zhruba po novom roku som bol opäť na sono. Lekárke som najprv nič nepovedal, prezrela ma a ja v silnej nádeji a presvedčení, že problém je už aspoň čiastočne preč mi povedala že žiadne zmeny nevidí, v tom momente ma zachvátilo hlboké sklamanie. Keď som jej povedal, čo som absolvoval, nechcela veriť, že by sa to samo mohlo dať na ústup.  Potom mi však povedala pravdu. Nález sa oproti predošlým výsledkom zmenšil o cca 60%. Od tej doby ho neriešim, cítim sa Chválabohu dobre, nepociťujem žiadnu slabosť v krížovej oblasti, ale usilujem sa robiť všetko pre svoje zdravie. Chirurg mi po otcovi odovzdal gratuláciu, mal z môjho výsledku radosť. Čo sa týka nejakých negatívnych dôsledkov hladovania, žiadne som nepociťoval.

  • Zmena však pokračovala aj po ukončení hladovky...

Po ukončení celého vyše 2-mesačného procesu hladovania a nabiehania na stravu som prešiel na vegetariánsku stravu a od februára tohto roku konzumujem už iba vegánsku stravu.

Po hladovaní sa mi zmenili aj chute. Väčšiu hodnotu má pre mňa jedlo, keď si ho nedochucujem rôznymi prísadami, tj. chutí mi vo svojej prirodzenej, vlastnej chuti, maximálne používam citrónovú šťavu, olivový či konopný olej. Na ničom inom si dnes neviem tak pochutiť, ako keď si dám zeleninu, šalát a domáci špaldový chlieb.

  • Venuješ sa aj naďalej športu? Cítiš rozdiel vo svojej sile, kondícii, resp. zaznamenal si iné zmeny?

Nechcem to nazvať že som športovo aktívny, ale vykonávam každodennú fyzickú aktivitu v práci a chodím cvičiť do posilovne, keď mi výjde čas. Neberiem však žiadne doplnky výživy a zatiaľ nepociťujem, že by som bol slabý, unavený, necítim potrebu, že by som mal niečo dopĺňať. Mal som dni, kedy som išiel nad limit svojej hmotnosti, ale sú aj chvíle, kedy rovnaký počet opakovaní zvládnem s menšou silou, ako v minulosti. Šport však beriem skôr ako psychohygienu.

  • Tvoja rodina a priatelia – aký postoj zaujali k Tvojmu hladovaniu a neskôr k radikálnej zmene stravy?

Moja najbližšia rodina o hladovaní vedela a vo všetkom ma podporovala. Moji kamaráti a známi o tom nevedeli, iba videli ako sa tratím. Ľuďom som však o svojej hladovke nič nehovoril, motal som ich a iba ďalej pil vodu.

Lúčenie s hladovkou však bolo veľmi ťažké, chcel som to potiahnuť na 40 dní, ale už som bol na hrane s váhou. Počas hladovania môže človek stratiť max. 25% z váhy, potom to už začína byť pre organizmus nebezpečné. Dopočul som sa však aj o jedincoch, ktorí vydržali hladovať 120 dní. Aj po ukončení hladovky si dnes občas doprajem jednodňové, očistné postenie.

  • Čo by si odkázal tým, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou podstúpiť hladovku?

V prípade ak má niekto nejaký zdravotný problém, ísť do hladovania by som sa nebál, sú to výsledkami dokázané záležitosti, konvenčná medicína má v tomto smere horší dopad ako táto alternatíva, chce to skrátka silné sebazaprenie a ísť si za tým.

Čo sa týka vegetariánstva či vegánstva, pre mňa je to správna cesta, nehovorím však, že pre každého jediná. Každý z nás je jedinečný a pre každého platí niečo iné.

Mne telo dalo signál najavo v pomerne mladom veku, niekomu to povie po 50 -70 rokoch. Dnes, keď vidím, čo ľudia vykladajú na pásy v obchodoch, je mi ich ľúto. Neuvedomujú si dopady na svoje zdravie, tak ako aj ja kedysi. Najhoršie na celej veci je to, že obchodné reťazce nás kŕmia doslova odpadom. Je to až neúnosné, čo všetko pridávajú do potravín. Príčinu svojich zdravotných problémov vidíme všade inde, len nie v našej strave, v tom, čo si dávame na tanier. Organizmus to znesie, ale iba určitú dobu. Je to však každého osobná vec.

Pre zdravie človeka sú dôležité 3 veci: mať v rovnováhe a harmónii psychickú, fyzickú a duchovnú stránku. To je ideálny stav pre naše zdravie, ale neodškriepiteľný fakt je to, že v dnešnej dobe je túto rovnováhu veľmi náročné dosiahnuť.
 

(* meno ponechané v anonymite)
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Organizátorka protestov Farská: Až počas výsluchu sme sa dozvedeli, o čo ide

Karolína Farská popisuje, ako ich vypočúvala NAKA.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.


Už ste čítali?